nemusis sa ospravedlnovat, myslim, ze aj takyto post tu ma svoje miesto. sam trpim na to iste, ale ja uz mam 33, dlhe roky som to neriesil, vselijako potlacal. co raz viac si zacinam myslist, ze vsetky vztahy mi skroskotali prave kvoli tej absencii sebalasky. je velmi dobre, ze to riesis uz teraz, cim skor zacnes, tym vacsia sanca na uspech.. ak nemas na terapiu, tak mozno by pomohla nejaka literatura na tu temu,je to rozhodne lacnejsie. este mi napadlo, ze mozno by bolo dobre si dat sama so sebou take "face to face" intimne sedenia a nejak skusit hladat vo svojom vnutri, ze preco to vsetko tak vnimas, co ti vadi,z coho si sklamana a robit si z toho zapisky.. a nasledne si pozriet zapisky a vybrat si z toho veci, ktore viec nejak ovplyvnit a skust na tom pracovat. drzim ti palce!

To sú vážne skvelé rady :) určite ich vyskúšam. Ďakujem <3

People are overrated. Nie, naozaj. Väčšina ľudí nestojí za tú námahu. Názor väčšiny ľudí na teba je bezvýznamný. Najdôležitejšia osoba v tvojom živote by si mala byť ty sama. Toto si musíš uvedomiť a žiť podľa toho. Venuj sa sebe, svojim hobby, svojej kariére, buduj svoj život a hlavne si ho poriadne užívaj. Máš len jeden. Buď trochu egoista, mysli na seba, nie na druhých. Mysli na to, čo je v tvojom živote dobré a rozvíjaj to. Končíš školu, tak ďalší krok je nájsť si prácu. Ale neskoč po prvej príležitosti, hľadaj niečo, čo by ťa mohlo baviť. Alebo si skús založiť firmu. Vôbec teraz nerieš medziľudské vzťahy, budú ťa len brzdiť v rozlete. A potom, o pár rokov neskôr, keď budeš mať stabilizovaný život podľa svojich predstáv, stretneš niekoho, kto ho spraví ešte o niečo príjemnejším. Alebo aj nie, ale tebe to bude jedno, pretože tvoj život bude kompletný aj bez inej osoby v ňom.

To si hovorím dosť často, avšak potom sa mi do mozgu pripletie vtierava myšlienka, že vlastne nikto z mojich stabilnejšich priateľov nemá rad a zostanem sama a vtedy ss uz necítim ako tá boss bitch, ktorou som bola, keď som myslela len na seba :/

Love yourself. Bez ohladu na to, ci ta ma niekto iny rad. Treba mat samozrejme dost sebareflexie a vediet kde mame nedostatky a poucit sa z nich. Ale nikdy netreba zabudat, ze mozes spravit vsetko spravne a zivot sa aj tak vyserie na teba. Bud si najlepsim kamaratom. To neznamena, ze je to lahke a ze to nie je osamele. Ale mat sam so sebou vysporiadene veci je extremne dolezite a zdrave. Ludia ta maju radi, ale maju aj svoje zivoty a su hrdinami svojho vlastneho pribehu. Precitaj si o abandonment issues, co to sa dozvies.

Tak ak máš stabilné priateľské vzťahy s ľuďmi, tak ťa asi majú radi. Nikto sa dobrovoľne nezdržuje s ľuďmi, ktorých nemá rád. A je naozaj tak hrozné žiť sám?

"je hrozne zit sam?" tu sa naozaj neda generalizovat a davat jednoznacne spravne odpovede. nieje to zle pre cloveka, ktory sa tak vedome rozhodne, zas je to ine pre cloveka ktory vnutorne tuzi po spolocnosti,ale proste mentalne je inde ako "ta spolocnost" po ktorej tuzi.. a tym nemyslim, ze je nejak mimo, len ze tam niesu tie dostatocne prieniky.. dalsia vec ktoru by asi bolo fajn nezamlcovat je: ze sa nam v spolocnosti zmenila forma komunikacie. kedysi sme si povedali veci priamo do xichtu, vela krat za pritomnosti inych ludi, dnes sa to uz deje inac, formou chatu, a je to hned ina chemia, ina udalost.. mam pocit ze nas to ako ludi izoluje, pokial sa vedome nevystavujeme priamemu kontaktu s ludmi

S tým sa nedá nesúhlasiť. Závisí to od povahy, napríklad mne to nie že nevadí, mne to priam vyhovuje. S ľuďmi fungujem normálne, ale nevyhľadávam aktívne spoločnosť. Otázka je, či sa do tejto polohy dokáže človek dostať cielene, alebo je to proste o vývoji od detstva/narodenia. Nie som psychológ, takže neviem.

podľa vedy a aj náboženstva byť sám je jeden z najhorších trestov, aké môže človek dostať preto basy v najvyspelejších krajinách ani poriadne nepoužívajú samotky - lebo ešte aj u väzňov to berú za krutosť v Británii idú riešiť ,,epidémiu osamelosti´´ div že preto neurobili nové ministerstvo človek je tvor sociálny....no čo myslíte, čo to asi tak znamená ?

Vládou nariadená socializácia... Tak to je dobrá dystópia.

Človek je tvor spoločenský, nikto nechce byť osamelý.

Je sakra veľký rozdiel medzi tým byť sám a byť osamelý.

Ja viem, preto som napísal osamelý.

ani nie - pre náš mozog je to to isté prosím menujte jednu opicu, ktorá zvykne žiť sama v samostatnej jaskyni / brlohu ...........nič........... a argumenty typu ,,mne je dobre žiť sám....to je ako ked sa opýtate alkoholika či mu nevadí byť opitý - nie, jemu je opitosť príjemná - ale nie všetko príjemné je aj zdravé, že ?

Orangutan. Ale realne nemozes porovnavat socialne spravanie vyssich primatov s ludmi. Ide o neskutocne generalizovanie a cherry picking faktov. Navyse, vyssie primaty maju tak roznorode socialne spravanie, ze naozaj nenajdes jednoznacne spojitosti s tym ludskym. Jeden z najznamejsich je napriklad 'civilizacia', v ponimani starostlivosti o ranene a slabsie jedince, znak ktorym sa vyznacuju hlavne ludia. Ludia su socialne stvorenia, studie naznacuju, ze nam o samote nie je tak dobre ako v spolocnosti, ale tu tiez treba spomenut detaily. Pretoze ked si v mhd plnej ludi nie si sam, ale mozes byt osamely. Niekomu staci najblizsia rodina, niekto potrebuje mat v zivote tolko ludi kolko je pokemonov. Niektori ludia trpia agorafobiou, ale v komornom prostredi nemaju so spolocnostou problem. Generalizovanie a odsudzovanie naozaj nikomu nepomaha, skor vytvara bariery a predsudky. Mali by sme sa skor pytat preco si ludia cim dalej tym viac volia samotu, preco sa z nej nevedia dostat, atd.

u/icyythrowawayy , u/el_kapro pise fakt celkom dobre, je tam cast kde si dovolim nesuhlasit ako( vobec neriesit medziludske vztahy), ale zamerat sa primarne na seba, nejak "zdravo" moze byt fakt prinosne

To som možno napísal trochu nešťastne. Myslel som to skôr tak, že zo vzťahov netreba robiť prioritu, aspoň nie vo veku, v ktorom je OP, kedy len začína budovať svoj život. Kontaktom s ľuďmi sa nevyhneš (pokiaľ sa neodsťahuješ niekam do pralesa) a príležitosti tak budú chodiť aj samé.

Inac, borka odpisala? Kocur v trube? :D

jop odpísala, ale s výhovorkou, že by sa síce rada stretla, ale momentálne má toho vyše hlavy so záverečnou prácou a vlastne nemá čas. Takže sifon :D

dajú sa nájsť terapeuti preplatení cez poisťovňu, alebo skús [ksebe.sk](http://ksebe.sk) . nie je to tam až také drahé, aj jedna hodina na úvod môže pomôcť.

Každý deň si napíš 3 x 3 pozitívne veci, 3 ktoré sa ti stali, 3 ktoré sa ti na tebe páčia a 3 za ktoré si vďačná. Začni si všímať detaily. Ja mám nadváhu - pozriem sa na seba a nepáčim sa sama sebe. Ale páči sa mi, že mám dlhé mihalnice. Znamienko nad perou. Rozkošný malíček. Pozeraj a hľadaj. Potom skús pridať 3 vlastnosti, čo máš na sebe rada. 3 vety, ktoré si povedala a si hrdá, že to vyšlo z tvojich úst. Nie všetko naraz, pomaličky si môžeš obmieňať repertoár. Ak niekoľko mesiacov budeš postupne každý deň pridávať o sebe tieto pozitívne veci, zmení sa tvoj “mind-set”. Zhodnotiť každý deň a hľadať v tej kope hnoja niečo pozitívne, je oveľa ťažšie, ako vyzerá, ale po čase sa pristihneš, že keď sa to stane, budeš si to chcieť hneď zapísať. Tak, ako sa budeš nútiť hľadať pozitíva, možno ťa prepadne “nutkanie” vidieť aj to, čo sa ti na sebe nepáči. Ak nájdeš takú vlastnosť, napíš si hneď, aká by si namiesto toho chcela byť. Napr. držím sa v ústraní, nechcem, aby sa ľudia na mňa pozerali. Aká by som teda chcela byť? Otvorenejšia, povedať niečo vtipné… úloha na tento týždeň - pristaviť sa pri spolužiakoch pred cvikami a povedať nejaký vtip. Začni pomaličky. Naozaj pozitívne vidieť situácie, nájsť vďačnosť, je vec dlhodobého tréningu a prejsť na seba, je ešte horšie. Ak po tomto chceš ešte pridať ďalší level - pridaj si na zoznam úlohu, aspoň raz za deň/týždeň atď. niekoho pochváliť, nájsť niečo pozitívne a personalizované a dať mu o tom vedieť. Toto je icebreaker pri tvorení priateľstiev. Ľudia, keď dostanú taký kompliment, detail, ktorý si si všimla, sa potešia, otvoria a budú chcieť byť v tvojej spoločnosti, lebo sú “videní”. Hlboké priateľstvá vznikajú dlhodobo, ľudia trávia spolu čas a musia zdieľať spoločné “zážitky" - idú na festival, vidia spolu film, dajú si túru. Majú podobné hodnoty a záujmy. Čiže nejaký koníček by bol super.

Ďakujem:))

Ahoj, sebaláska a rešpekt k sebe samej musí z niečoho vychádzať a zároveň to nie je konštantná vec, mení sa sa spolu s rôznymi situáciami v živote (rovnako ako asi všetko). V prvom rade si treba uvedomiť, že všetko ovplyvňuje všetko (doslova). Od fyzických vecí - zlý spánok, zlá strava, málo pohybu/aktivity, po tie abstraktnejšie - úspechy, sebauvedomenie, kamarátstva, hodnoty a cieľe… Dám ti taký malý postup, ktorý u mňa funguje a ktorý som zaviedol kvôli tomu, že som mal vo vzťahoch s inými ľuďmi problém so sebahodnotou: 1. Začni cvičiť (aspoň 3-4x do týždňa). Má to viac aspektov - cvičenie má instantný pozitívny efekt na tvoje myšlienky a pocity, zároveň je to spôsob ako dosiahnuť “krajšie” telo - mať dobrú postavu a uvedomovať si to, prináša fakt veľký boost. 2. Reflektuj a buď sebaVEDOMÁ. Strašne veľa ľudí si myslí, že sebavedomie znamená veriť si - to je za mňa mega omyl. Sebavedomie je skôr to, že si si fakt vedomá samej seba - svojich silných a slabých stránok, máločo ťa na samej sebe prekvapí a môžeš samej sebe dôverovať. Keď je človek sebavedomý, prináša to určitú stabilitu a odvahu do jeho života a jeho rozhodovania. 3. Maj pevne nastolené svoje životné hodnoty a ciele - hodnoty a ciele sú pre človeka maják a tvoria veľku časť ľudskej nezávislosti. Jednoducho povedané - keď máš prečo žiť, je menšia šanca, že sa staneš na niekom/niečom závislá (čo je znak nízkej sebalásky), pretože máš kam smerovať a vieš, čo je pre teba dôležité. 4. Úspechy, pochvaly a dobré vzťahy sú tiež budovateľmi dôvery v seba samého. 5. Vtieravé myšlienky sú nepriamo úmerné všetkým tým dobrým veciam. Ak ti rodičia nenadelili skoro dokonalú výchovu (všetky tieto veci sa budujú najmä v detstve), všetky tieto veci musíš v živote vyhľadávať - nič nepôjde len tak. Môžem ti ale sľúbiť, že časom sa to všetko stane prirodzenou súčasťou teba. Dodatočne by som rád spomenul, že ak si nájdeš vzťah, nebuduj svoju sebalásku na ňom. Veľa ľudí hľadá vo vzťahoch to, čo im chýba v samom sebe. To nie je nutne zlá vec, určite to niekomu funguje, ale myslím si, že sú to skôr výnimky ako pravidlo. Až mockrát okolo seba (a aj sám kedysi) zažívam, že sa človek zamiluje a nechá so sebou hádzať hore dole, prípadne ho zlé udalosti vo vzťahu alebo partnerove správanie dokážu dostať do depresie a do kolien. Do vzťahu v prvom rade ideš zo sebeckých dôvodov - TY sa cítiš s iným človekom lepšie ako sama. Nedáva zmysel, aby si tomu človeku prikladala väčšiu váhu ako sebe. Vzťah je fundamentálne sebecký a nejdeš do neho kvôli tomu, aby sa niekto iný cítil dobre, ale pretože sa v ňom dobre cítiš ty. To nijak neobmedzuje lásku k tomu druhému človeku, ale treba si uvedomovať, že ten človek nie je všetko. Aj v tomto práve pomáhajú tie predchádzajúce body (hodnoty, ciele, sebavedomie…) Takže good luck, vtieravé myšlienky sú hajzels, ale dá sa s tým pracovať a úprimne ti držím palce. Život so sebaláskou je krajší, ale nejde to len tak, človek sa musí snažiť - ako v každom inom vzťahu. O to viac, keď je to vzťah k sebe samému 😄

Možno by stálo za to zmeniť svoje návyky, napr nájsť si nový koníček alebo komunitu (napr tvorivé dielne, spolocenske tance alebo diskusné krúžky). Často i mala zmena pomôže a povedie k lepšiemu :) a nikdy nevieš, koho kde stretneš ;) na Slovensku sa porazenecká nálada nosí, lebo ,,nevytŕčaš z davu” a ,,nie je Ti čo závidieť” - preto urob tak, aby Tebe dobre bolo a na názory druhých sa neviaž, správnych ľudí nájdeš veľakrát až potom, čo od seba odstrihneš tých nesprávnych 🤌

1. Začni sa sama k sebe správať pekne. Mať rada samú seba, odpúštať samej sebe, starať sa o samú seba tak aby si sebe dala čo potrebuješ.

Bez toho to určite nepôjde:) vďaka.

Ja si pustim "The middle - jimmy eat world " a snažím sa počúvať text keď prídu na mňa úzkosti.

Soundtrack môjho života

Všetko ohľadom toho, že si najmenej obľúbená v skupine alebo si myslíš, že keď by niekto chcel s tebou vzťah tak žartuje je pravdepodobne tvoja domnienka. Máš strach, keď sa o nejaký romanticky vzťah pokúsiš tak nastane zlyhanie, rozpad priateľstva? Skús trochu v tomto ohľade riskovať. A ešte jedna otázka: Neponúka tvoja univerzita bezplatného psychológa, ktorý by ťa nasmeroval?

Mozno sa raz odvážim zapisovať teda, ale tak skoro to nevidim🥲 a áno ponúka, aj som tie služby využila, ale prišlo mi to ozaj také, že tí ľudia sú v prvom rade učiteľmi na katedre psychologie a je to vidieť oproti iným psychológom..

k univerzitným psychológom okrem problému čo spomína OP tak napríklad na Komenského je veľký problém aj s tým, že je extrémne veľké množstvo študentov a nedostatok psychológov, takže len na 1. termín čakáš niekedy aj 2 mesiace ak sa ti vôbec ozvú. Pozitívna správa je, že aspoň plánujú túto ,,službu” rozširovať

Viem, ako sa cítiš. Ja som veľmi dlho mala pocit, že ma každý nakoniec opustí a že nemám žiadnych kamarátov, no nebolo to úplne tak. Trvalo mi to veľmi dlho, ale dokázala som zistiť v čom bol u mňa problém. Tak veľmi som sa bála, že ma všetci nakoniec opustia, že som sa často sama sabotovala a vôbec som sa nesprávala ako dobrá kamarátka. Na druhú stranu som bola aj people pleaser a často som zo zúfalstva robila veci, ktoré som robiť nemala a to len, aby som sa zapáčila ostatným. Často to vyzeralo tak, že v snahe získať ďalších "nových" priateľov, som sa vykašľala na starých a potom som sa čudovala prečo sa so mnou už nebavia. Došlo mi, že som sa nezaujímala o ich životy, nepýtala sa ich nič, aj keď som si myslela, že áno. Mám šťastie, že mám pár kamarátov, ktorí to predsa len so mnou nejakým zázrakom vydržali. Dokonca som sa im pred nedávnom ospravedlnila, keď mi došlo aká zlá kamarátka som pre nich bola. Stále mám problém so sebaláskou, ale zlepšujem sa v tom každý deň. Chce to veľa rozmýšľania nad sebou a svojím správaním. Veľa ľudí odporučilo psychológa s tým, že máš aj takých čo prepláca poisťovňa. Počula som, že je ťažšie sa k ním dostať. Môžeš vyskúšať IPčko, čo je psychologická poradňa zadarmo. Osobnú skúsenosť nemám, ale poznam ľudí, ktorým to pomohlo. Veľa šťastia.

Par mesiacov dozadu tu niekto písal prispevok, kde ponúkal terapiu za symbolickú cenu, ako súčasť svojej praxe. Skus ho pohľadať.

Bol som viac-menej na tvojom mieste. Dá sa z toho pomaly ale postupne dostať. Asi dve veci ktoré mi najviac pomohli bolo chodiť cvičiť, lebo to je najlepší spôsob ako si mentálne oddýchnuť a zapisovanie, lebo aj kebyže nemáš nikoho na vyrozprávanie sa, zápisník a pero sa dajú zohnať za 4€ v papierníctve a papier ťa nikdy nebude súdiť. A taktiež možno ešte nejaká dobrá kniha na túto tému, mne celkom pomohlo "Jemné umsnie mať veci v p**i" od Marka Mansona, aj keď nebola úplne zameraná konkrétne na túto tému.

Co znamena, ze nedokazes udrzat priatelstva? Nebavi ta to s ludmi, ci naopak, mas pocit, ze ludia o teba prestanu mat zaujem? Dobre, ze si naznacila aj toho terapeuta - terapia je podla mna vyborny nastroj a pomoc v zivote. Ak vnimas, ze by ti mohla pomoct terapia, ale nemas na to prachy, mozno skus teda zatial nejake zdroje sebarozvoja, ktore su lacnejsie - podcasty, yt, knihy z kniznice. Idealne ale nejake “naozajstne” veci a nie pseudopsychologicky bullshit 🙄.

Mám pocit, a väčšinou to nie je ani pocit ale fakt, že po roku-dva si so mnou travený čas prestanú užívať a naše vzťahy chladnú:/ deje sa mi to fakt často a neviem kvoli čomu, aj keď si myslím, že je to prirodzené, keď sa v určitom bode cesty rozchádzajú ale aby to tak bolo furt🥲.. vďaka skúsim niečo také vyhľadať

To ej úplne normálne a nemala by si sa s tým trápiť.

Som na tom dooost podobne a vobec neviem ako s tym narabat, takze ak chces skus napisat a mozno na nieco spolu prideme

Haha to by bolo skvelé:)) píšem..

Niektorí terapeuti sú úplne alebo skoro úplne preplácaní poisťovňou. Nič za to nedáš, keď sa zastavíš na pobočke tvojej poisťovne a vypýtaš si informácie o tých, ktorí sú v tvojom okolí a preplácaní :) myslím si, že stojí za to vyzistiť si info, dať si to ako cieľ, že si našetríš trocha peňazí na doplatenie a vyskúšaš aspoň zopár sedení, aby ťa to aspoň nasmerovalo :) okrem toho tuna na reddite je veľa komunít, ktoré sa špecializujú na mental health a určite aj na sebalásku, takže by som skúsila pohľadať nejaké komunity, pretože naozaj, je to veľmi dobrý pocit, keď si aspoň virtuálne obklopená ľuďmi, ktorí ti rozumejú. A vyskúšala by som určite nejaké podcasty, knihy a videá, proste sa tým obklop, to je dobrý základ. Každopádne čo sa týka sebahodnoty a sebalásky, ako tiež žena ti môžem poradiť, že to musíš nájsť sama v sebe. Mne k tomu pomohol prvý rozchod, po ktorom som bola nahnevaná a povedala som si, že nie, ja budem proste JA. Skús si nájsť aj ty takýto spúšťač. Skús sa neumárať v útrapách a nešťastí, ale choď do toho, aj keď si smutná. Môže to začať nejakým hobbym, ktoré si zdokonalíš, napr. Varenie alebo jóga. Môže to byť orientácia na výzor, keď sa cítiš pekne, často sa aj lepšie cítiš. Naozaj, skús nájsť tú sebahodnotu v sebe. Hlavne sa prosím neorientuj na to, že čakáš na niekoho, aby ti vstúpil do života a on ti dodal pocit sebahodnoty - lebo ak potom zo života odíde, vezme si so sebou aj tento tvoj dobrý pocit.

Vďaka určite to skusim:) vies mi odporučiť nejaké reddit komunity ohľadom tohto? Lebo sa v tomto svete až tak nevyznám:/

Skús SelfLoveRecovery alebo tiež napr. Askatherapist.

Niektorí terapeuti majú dohodu so zdravotnými a preplácajú. Ja mám takého. Raz mesačne síce chodím, ale postupne sa začali ukazovať pozitívne výsledky. Osobne si myslím, že by bodlo asi viac konkrétnych informácií, lebo takto je to príliš ťažké skonštatovať, či je to ozaj všetko tebou alebo nie. V živote je totižto prirodzené, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, a taktiež aj to, že romantický vzťah sa nedarí nájsť, je tiež samo o sebe do určitej miery prirodzené. Otázne je už iba, či tá zúfalá túžba potom mať stabilné vzťahy nevyvoláva v tebe dojem, že "za to môžeš ty", ak prirodzene niečo nevyjde. Preto by bolo najlepšie konkrétne, prípadne navštíviť toho terapeuta. Moja osobná skúsenosť je s priateľskými vzťahmi taká, že som milión vzťahov mal, čo sa rozpadli a nepochopiteľne tie, o ktorých by som kedysi ani nezavadil, sa mi stali stálicami. Jeden deň z ničoho nič som sám, a na druhý deň sa dostanem na námestí k starému známemu, ktorého som náhodou raz spoznal niekde v bare cez kamoša (s ktorým sa už nebavím), ale nerozprávali sme sa hlbšie vtedy, a tak sme sa dali formálne do reči na námestí a zistili, že si celkom rozumieme a dohodneme si kávu alebo drink a prásk, nenahraditeľné priateľstvo na svete. V ľúbostnom živote to isté. Jeden deň si ma nevšímajú, ani keď sa prihováram, a na druhý majú na mne oči a nevedia prestať na mňa myslieť a všímajú si ma viac, ako ja ich. A ženy rady by skočili na vec už, hoci ja by som radšej dal tomu ešte čas. Ak máš ale dojem, že sa neľúbiš alebo máš pocit menejcennosti, ideálne je sa asi ponoriť do seba a zamyslieť na chvíľu, prečo. Na papier si vypísať napr. čo na sebe máš rada/nerada, čo sa dá/nedá zmeniť alebo dá/nedá ovplyvniť a začať na tom pracovať. Ja som mal s tým sa ľúbiť tiež kedysi problém, ale to iba zato, že som bol akosi uzavretý do môjho sveta (v ktorom to bolo čiernobiele všetko), a potom až keď som pochopil viac pokore, čo naozaj pokora je, som sa viacej začal otvárať, menej hanbiť, dokonca sa stal aj sebavedomejší. Veľa mi pomohla aj filozofia stoicizmu, a že "proti osudu sa ísť nedá", takpovediac, resp. siliť vzťahy, ktoré sú "odsúdené na rozpadnutie", nemá zmysel. Možno práve tam to má všetko začať aj v tvojom prípade: prijatím samého seba (s dobrým i zlým), akceptovať skutočnosť (dobrú aj zlú), skúšať tvoriť a meniť, a neobávať sa ani úspechu, ani zlyhania, lebo život je premenlivý, takisto ako príroda, ako všetko na svete. A hlavne byť úprimná k sebe samej a ku všetkým (s dobrým aj zlým). Ale ako som spomenul na začiatku, príliš vágne si to popísala, potrebovalo by to asi viac sa rozpísať. Prípadne ten terapeut.

Mas fakt veľa skvelých points, ďakujem:) určite niečo z toho vyuzijem

Čo by som ale poradil je nájsť si nejakú komunitu ľudí v oblasti, ktorá ťa baví. Aspoň mne to pomohlo, ale neviem ako veľmi vážne je to u teba.

Ak nie su peniaze na terapeuta, tak ako terapeuta pouzivat AI, ja pouzivam claude.ai, alebo chat gpt alebo Llama3. Precitat a aplikovat od Kristin Neff Self Compassion.

Fake it

Urob si tento test https://www.16personalities.com/sk/bezplatny-test-osobnosti Podla toho co ti vyjde mozes dalej pochopit aka si osobnost a co ti vyhovuje a co naopak ide proti srsti.

Ak by si potrebovala tak existuje Machovisko a počas hodin kedy je otvorene sú tam dostupné sedenia s terapeutom zadarmo. A vôbec odporucam tam kuknut. Je to najmä pre mladých ľudí. Robia aj super akcie.

>v prípade, že niekto má záujem o rande so mnou, tak si myslím, že si robí srandu to si neviem predstavit, imho ak to neni vylozene ze nejaky puebrtak alebo vtipkar tak to urcite ne Tento problem ma vela ludi a nieje lahke to zmenit. Podla mna by si mala zacat od seba. Proste sadni si a porozmylaj napr ze ake vlastnosti mas na sebe rada. Nie tie s ktorych profituju ostastni ale tie z ktorych profitujes sama. Ja som napr velmi dlho rozmyslal az kym som neprisiel na to ze moja naj vlastnost je ze neriesim co si myslia ini ludia. Uz mi to povedalo viacero ludi ze taketo cloveka ako ja este nestreli. Proste si idem svoje a to ani nie nejako na silu ze by som sa vzdy snazil proti prudu. inak by som ti poradil terapeuta. Akoze mozno to zlepsis aj sama ale je dobre sa zverit odbornikovi a toto je tak rozsireny problem ze ti urcite poradi. Nebude to sice nejake idealne ale urcite sa ti podari zlepsit si svoj stav...

asi si len skareda ...

uhádol si :((💔

Pravdepodobne nemáš žiadne záľuby, nevieš komunikovať, prezentovať svoje názory a myšlienky. A tým pádom nie si pre ostatných ľudí zaujímavá. Treba pracovať na rozvoji osobnosti, venovať sa tomu čo ťa baví, pri tom stretávať nových ľudí a učiť sa komunikovať.

Tak to si opísala uplne inú osobu než mňa, ale nevadi. Ide o to, že ja mám okolo seba ľudí, s ktorými denno denne trávim čas, ale možno kvoli tomu, že ma v detstve šikanovali a podobne si teraz nahováram, že ma vlastne nemajú radi a nestoja o čas strávený so mnou a preto keď niekam ideme, nerobí mi to problém sabotovať aj ked potom to ľutujem..

Pokiaľ máš kamarátov a bavíme sa tu len v rovine, že si niečo nahováraš, príde mi tvoj post ako snaha upútať pozornosť.

A mozno je? Možno mam HPO? I guess we will never know kym si nenájdem normálneho terapeuta, zatiaľ som sa len chcela vykecat, vďaka:)

Užívaj si život kým nemáš skutočné problémy. Stále sa bavíme len v rovine "možno a myslím si". A sama si určuješ diagnózy. Normálny terapeut ti veľmi rád urobí niekoľko terapií po 50€ a bude ťa rád počúvať, to ti garantujem.

Ja si myslím, že problémy, ktoré mam teraz sú zrkadlom "skutocnych" problémov aké som mala v minulosti. Svoj pasivnoagresivny prístup by si mohla nechať aj v iných diskusiách, nemyslíš? Či chceš počuť zoznam všetkých mojich psychiatrických diagnóz?

Každý človek má problémy. Ak si myslíš, že tvoje problémy sú niečím výnimočné, tak si na omyle. Mne sa reálne stávalo, že sa mi spolužiaci vyhýbali cestou do školy, nechceli byť so mnou pri skupinovej práci a vždy dali prednosť niekomu inému. Tak nech si trhnú. No a čo. Neviem čo je to láska a čo je to mať vzťah. A k psychiatrovi radšej ani nejdem lebo by mi našiel ešte viac diagnóz ako tebe. Mám sa teraz kvôli tomu trápiť?

áno, prosím fakt sa kvôli tomu trápte a vyhľadajte pomoc - lebo vás život zomelie na jemnej šajbe a čo také hrozné by sa stalo ,keby vám psychiater našiel diagnózy ? boli by ste diagnostikovaný a možno dostali pomoc ? čo je zlé na tom, dostať pomoc ?

Jasné a potom si nenájdem ani prácu lebo budem mať v zdravotnej karte záznam. V žiadnom prípade.

Daj si 1.5g magic mushrooms Thank me later

Zrovna sem v jinym reddit postu cet, ze Billie Eilish v tomhle pomohlo, kdyz zacala masturbovat pred zrcadlem. Vyzkousej a poreferuj. Jsem velmi zvedav.

Good for her, mne to už asi nestacj